XIX. ročník memoriálu Fridricha Konráda CACT 23.-27. október 2024 Kláštor...
Čítaj ďalejAktuality
Technické zmeny na webe
Vážení členovi KCHF V priebehu 3.11.2024-10.11.2024 budú prebiehať technické úpravy...
Čítaj ďalejVýcvikový deň, spádová oblasť VUC Nitra
Z technických príčin je výcvikový deň v spádovej oblasti VUC...
Čítaj ďalejOznam : Z dôvodu nepriaznivého počasia sa presúva ŠVF Bijacovce na 28.9.2024
KCHF Oznamuje : Že, z dôvodu nepriaznivého počasia a zabezpečenia...
Čítaj ďalej25.ročník skúšok VP v Grafenwöhr – Hirschmann 6-7.9.2024
25.ročník skúšok VP v Grafenwöhr. 6.-7.9.2024 Celý príbeh sa...
Čítaj ďalejParte Karol Smrek
S hlbokým zármutkom oznamujeme že, včera 10.9.2024 zomrel aj dlhoročný...
Čítaj ďalejNadchádzajúce udalosti
Hanoverský farbiar
Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar. Odvtedy sa tieto psy chovajú podľa prísnych kritérií výkonu a používajú sa výlučne v revíroch vysokej ako dohľadávače raticovej zveri.
Bavorský farbiar
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča – braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.
Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorské farbiare“ so sídlom v Mníchove. Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku.