25.ročník skúšok VP v Grafenwöhr.
6.-7.9.2024
Celý príbeh sa začal písať oveľa
skôr.. Na súťažiach ISHV som sa zaľúbila do Hirschmannovských hanoverákov.
Kľudné, vyrovnané a dôrazné na konci. Preto som pred vyše 3.rokmi poslala cez náš klub žiadosť na pani Lamour o
možnosť kúpy šteniatka. Chcela som žíhanú suku. Viacero ľudí ma odrádzalo, vraj
takému Nikto ako ja nikdy šteňa z Hirschmannu nedajú. Preto ma milo prekvapil
po cca 2,5 roku mail od pani Lamour, že chovateľ p. Schilling súhlasil a môžem
si u neho vybrať suku. Hneď som mu napísala správu a od toho času mi veľmi
ochotne posielal fotky, videá. Chodil so šteniatkami každý deň do hory, k
rieke, 2x pri strelený kus. Proste paráda. Pomocou p. Ľuda Pitoňáka som zúžila
výber na dve sučky. S červeným a modrým obojkom. Nakoniec som sa rozhodla pre
suku s modrým obojkom a chovateľ mi dovolil si vybrať meno so začiatkom na L.
Tak sa začal písať príbeh mojej Lyra vom Casselgrund. Na konci septembra som si
ju bola zobrať a začal sa nový príbeh.
Celý rok som sa snažila robiť maximum pre šteniatko. Sľúbila som totiž p.
Schillingovi, že Lyra pôjde k nim na chovné skúšky. Toto sa ľahko sľúbi, ale
potom som zistila, že vlastne o Hirschmannovských skúškach vlastne nič neviem.
Ani som tieto disciplíny nikdy nevidela. A tu som sa stretla s úžasným
prístupom. P. W. Wagner mi prostredníctvom p. R. Rajta vysvetlil, pomohol. Vždy
ochotne zdvíhali telefón, donekonečna počúvali, vysvetľovali. Mesiac pred
skúškami prišli na Slovensko a ochotne mi našľapali stopy, spravili označovanie
znakov, nechali ma to vypracovať a ohodnotili ma. Z môjho pohľadu to dopadlo
katastrofálne, znak som nenašla ani jeden, na stope ma opravovali.
Skúška Hirschmann sa skladá zo
štyroch disciplín:
Prvý deň sa robí
buď oplôtok, alebo „húpačka“ s diviakom. Oplôtok je diviačí, vypustí sa pes,
vodič je v oplôtku, pes dostane jeden povel a musí preukázať robotu na diviaka.
„Húpačka“ je cca 50m vlečka a na konci je zavesená atrapa
diviaka. Druhá disciplína je označovanie znakov. Robí sa to na lesnej ceste,
ktorú 3x pretína stopa vo forme esíčka. Zprava do ľava, druhá zľava do prava a tretia znovu zprava do ľava, alebo v
opačnom poradí. Vy viete smer, ale neviete ako ďaleko tá stopa pred vami je.
5-10-20m. Pes si ju musí vyhľadať sám, vodič zdvihnutím ruky ukáže že našiel
stopu a vo vzdialenosti cca 10-15 m je ukrytý znak na zemi. Stopa má 3-4 hod.
Po nájdení znaku pes zostane pri ňom stáť. Pochváliť, odniesť, zo stopy 1 – 2 m a to isté druhý krát.
Pes po stope nepokračuje. Na úspešné zvládnutie disciplíny musíte nájsť aspoň 2
znaky z troch. Ak znak prebehnete, tak
vám povedia naspäť a hľadáte ďalej sám. Znak označíte zdvihnutím ruky. Tretia
disciplína je technická. Odloženie: 20min., výstrel, 10min, pre psa. Vodenie,
vypustenie a privolanie psa.
Štvrtá disciplína je stopa. Pri prihláške si zaškrtnete či chcete umelú stopu-
šľapaná s raticami na nemeckom type drevákov, cca 1 km dlhá a cca 20hod stará,
bez znakov, 2x lomená, Viete ktorým smerom ide, ale neviete začiatok,
vzdialenosť od vás, to všetko si musí pes nájsť sám. Alebo kráľovská chladná
stopa. Rozhodcovia si ráno sadnú na posed a pozerajú zaťahujúce kusy, min 400m. Po cca 4 hod
sa na stopu zdravej zvery nasadí pes a stopu musí sledovať aspoň 400m. Ja som
cvičila celý čas len šľapanú stopu a preto som si takú možnosť zaškrtla v
prihláške s ktorou mi pomohol p. Rajt.
Vo štvrtok 4.9. sme s mojím
Paľom sadli do auta a vydali sa na 650km
vzdialenú cestu do nemeckého Grafenwöhru- centre diania. Spolu so mnou išli ako moja psychická
opora p. Z. Havlíček a M. Svoboda z Čiech a môj anjel strážny vo funkcii
prekladateľa p. R. Rajt. Ďaľší štartujúci boli p. Otto Astraschewsky so sestrou mojej suky, Lona vom
Casselgrund a p. Jan Brandenburger so psom Ludwig vom Ködeltal . Začínali sme v piatok o
10.30 hod pred oplôtkom. Po neformálnom, ale veľmi srdečnom privítaní, hlavný
rozhodca p. Andreas Irle vyzdvihol, že štartuje aj zástupca slovenského
klubu. Je to pre nich česť a majú z toho radosť. Ďalší rozhodcovia boli: Júrgen
Schlúter, Winfried Wagner a Walter Heim ako čestný člen. Na jeleňom zhode boli
čísla, vylosolovala som si číslo 2. Do oplôtku mi dovolili si ísť pozrieť
robotu Lony, ktorá mala číslo 1, aby som videla ako to má vyzerať. Lona bola
super a získala známku 8, čo je maximálny možný počet. Potom nastúpila Lyra.
Nikdy predtým pri živom diviakovi nebola, preto prvých 5 sekúnd pozerala. Ale
keď sa po nej zahnala diviačica, tak sa rozhlásila, až som ju mala problém odvolať
a doslova za chvost som ju odtrhla zo zahryznutej diviačice. Dostala známku 8.
Aj Ludwigovi sa darilo so známkou 8. Odtiaľ sme sa presunuli do hodinu
vzdialeného vojenského priestoru Grafenwöhr. Ide o výborne zazverený komplex, kde prebiehali všetky
ostatné disciplíny.
Disciplína
označovanie znakov bola pre mňa najväčší strašiak. Mesiac pred skúškami som
zistila, že som to cvičila celé zle a musela som to prerábať. Bola som v
strašnom strese čo tam dorobíme. Zase som sa bola pozrieť na perfektnú Lonu a
skúseného Otta ako to má vyzerať. Potom sme nastúpili my. Prvý znak perfektne,
druhý sme prešli, ale po upozornení že sa musíme vrátiť, to Lyra dala. Padol mi
kameň zo srdca a ešte viac, keď ma už neposlali na tretí znak, vraj to bolo
dobré. Za 8. V chatke sme mali perfektný obed, koláče, kávu. Super atmosféra,
milí ľudia. Potom bola bonitácia. Pre nás dopadla s hodnotením veľmi nádejný,
bez nájdenia vážnejšej chyby. Super! V dvoch rokoch si ju zopakujeme naostro.
To bolo ukončenie prvého dňa skúšok. Večerné posedenie bolo pre všetkých,
príjemná atmosféra, debata o genetike a veľa smiechu. Ten mňa prešiel, keď mi
p. Winfried oznámil, že zajtra pôjde Lyra na kráľovskú prirodzenú chladnú stopu, nie šľapanú. Zbytok noci
som nespala, rozmýšľala som aký jej dám povel, ako jej mám vysvetliť že má
sledovať zdravú stopu za ktorú som ju celý rok hrešila? Ráno som raňajky
nedala- nedalo sa. Rozdelili nás do dvoch skupín. Ja som išla s Lonou a Ludwig
bol druhá skupina. Zase som sa išla pozrieť na skúseného Otta, pre ktorého to
boli 25.te skúšky spolu s
rozhodcovskými v Grafenwöhre. Lona super, známka 8. Presunuli sme sa o 500m ďalej po
štrkom vysypanej ceste. Všetko vzorovo obhospodarované. Riedka
brezovo-borovicová hora s podrastom čučoriedia. Vľavo od cesty bola riečka,
vpravo hora. Po vystúpení z auta mi oznámili, že niekde pred nami vyšiel z vody
jeleň a rúdel diviakov, ktorí zaťahovali vpravo hore do hory. Nech sa páči,
nájdite a sledujte stopu jeleňa. Krvi by
sa mi nedorezal. Žiadne otlačky, neviete
ako ďaleko to máte ísť hľadať a ako mám preboha suke vysvetliť, potom čo s
chuťou drhla diviaka v oplôtku deň predtým, že
má dnes sledovať jeleňa!? Odložila som Lýru a veľmi duchaplne som išla
pohľadať „ stopy“. Potom som sa vrátila po Lýru a rozmotala remeň a poslala som
ju hľadať. Lýra spravila cca 30 m a
začala sa motať v kruhu. Potom sa pomaly vydala doprava. Za sebou som začula
rozhodcu povedať Super! Hneď som Lýru
vychválila, že toto chceme hľadať. Lýra zaľahla a úplne vkľude spravila cca
200m. Zrazu pred nami kalisko, celé rozchodené od zveri. Lýra to všetko
preverila a vybrala sa doprava a pokračovala ďalej. Obzrela som sa, rozhodcovia
pokračujú za mnou- paráda. Tu je totiž normálne že vodič sa otáča na rozhodcov,
stopa nie je vôbec značená. Keď sa
už neviete chytiť, tak vám pomôžu, aj keď to môže znížiť známku. Tak som
kráčala ďalších cca 200m a počula som. Super Arbeit! Ende! Dokonca mi aj
zatlieskali! Vraj super robota okolo
bahna, bola tam aj iná vysoká a Lýra vyselektovala toho jeleňa! Známka 8.
Spadol mi kameň zo srdca a hneď bol svet krajší. Ako tá žabka vedela čo po nej
chcem, je pre mňa dodnes záhada. Keď som sa pýtala, prečo mi dali prirodzenú
stopu, tak mi p. Winfried s úsmevom vysvetlil, že on keď pred mesiacom videl
Lýru robiť umelú stopu, mal pocit, že som ju pretrénovala, suka to nerobila s
radosťou ako by mala. A on v nej vidí potenciál a vedel, že ona toho jeleňa dá.
Klobúk dolu pred takýmito skúsenosťami, ja som nevidela nič. Posledná
disciplína- technická. V pohode – natrénované. Slalom medzi stromami, vypustenie,
privolanie psa so sadnutím. A potom sa išlo späť na chatu. Zase perfektne
zorganizované, výborný obed. Ani ten som ešte nedala. Potom vyhodnotenie.
Ludwig II.c, Lona a Lýra to zvládli obidve za štyri 8 čky, čo je maximálne
hodnotenie. Na celých skúškach bol prítomný aj chovateľ p. Schilling s
manželkou, ktorý si zobral dovolenku a prešiel 800 km aby povzbudil svoje „
baby“, Super človek! Na koniec nás čakalo prekvapenie. Pán Walter Heim, legenda
Hirschmann klubu s neskutočnou skromnosťou a množstvom úžasných dohľadávok sa
rozhodol, že daruje cenu, ktorú on dostal pred 40 timi rokmi za najlepšiu prácu
na hlavných skúškach. So slzami v očiach sa rozhodol, že ju dá Lýre a mne.
Obrovská pocta pre nás! Ešte aj domáci sa na nás pozerali s úžasom. Je to odliatok
stopy losa, ako symbol najväčšieho zvieraťa, ktoré vie hanoverák dohľadávať.
Veľmi si to vážim.
Čo dodať na
záver? Obrovská skúsenosť pre nás.
Filozofia vedenia farbiara je iná ako sme zvyknutý. Rozhodcovia sú súčasťou
skúšok a pomáhajú ako sa dá. Pohoda, kľud. Ich postoj má niečo do seba, len sa
na to treba pozrieť s otvorenými očami. Myslím, že existuje možnosť spolupráce
do budúcnosti. Snažila som sa reprezentovať klub najlepšie ako som vedela a
myslím, že aj oni to tak brali- ako prvú lastovičku. Ďakujem všetkým mojím
dobrodincom a rodine za túto možnosť a skúsenosť.
Zuzana Hoššová
