Netradičná dohľadávka.
Večer 29.8.2022 sa mi v telefóne ozval mne neznámi hlas, že už som ôsmy rozhodca, ktorému volá z dôvodu vykonania IHF. Vedel som ho dobre pochopiť, podobnú situáciu som mal pred rokom a účasť som samozrejme prisľúbil. Trochu som sa „zamyslel“ pri udaní lokality Liptovská Teplička, kam bolo na odvozy kalamitného dreva odvelených viacero mojich priateľov, lesníkov, ktorých opis terénu bol nápadne zhodný s Britskou Kolumbiou!? Ráno ma srdečne privítali na lesnej správe, kde mi pán správca jednoznačne doporučil masívny „bergštok“bez ktorého sa tam vraj „nedá.“Ale k veci!
Postrel jeleňa šestáka, druhé parožie, bol deň pred IHF o 18:40 na skalnej plošine v mimoriadne strmom svahu doliny Orlová, ktorá sa ťahá do hlavného hrebeňa Nízkych Tatier – východ s rovnomenným vrcholom 1839 m.n.m. Priloženie na nástrel o 8:20 30.8.2022. Na nástrele bolo málo farby a dva úlomky dutej kosti, cca 6 cm dlhé. Po pár metroch sledovania stopy sučka našla ďalší, podobnej veľkosti. Prítomný zástupca PR uviedol, že videl ďalekohľadom po poranení v lopatke vstrelový otvor, a končatina pri zostupovaní zo svahu sa kyvadlovo pohybovala. S týmto poranením som predpokladal, že kus bude zaľahnutý do cca 500 m. Sučka ale v dolinke prešla do protisvahu a vrstevnicou sme vystúpali cca 700 metrov “stupákom“ do lokality Pekľanka bez nájdenia záľahu. Z tohto, zverou obľúbeného miesta – malá návštevnosť a neprístupnosť, ako mi povedal vodca psa, býva problém zver vytlačiť. Terén –„ bezzásah“, zarastené jarabinou, borievkou, malinčím do ťažko preniknuteľných húštin. Nie je tu možnosť vypustiť psa pre nemožnosť dostrelu, ani predstavenia strelcov z dôvodu bezpečnosti streľby. Vodič usúdil, že z tejto lokality ho musíme jedine vytlačiť. Suka pracovala precízne na 10 m plastovom remeni, typickou prácou hannoverského farbiara. Po viac kilometrovej stope sa kus vracal do doliny nad ktorou bol postrieľaný. Bez toho aby sme ho registrovali sa za potôčikom, na doline, opäť stočil a znovu vystúpal do cca 700 metrového protisvahu-lokality Predpekľanka a Pekľanka a zamieril teraz smerom na Čierny Váha lokalitu Staníková. Farba sporadická /100-200m/akurát pre kontrolu, nevýrazná, vodová, hrdzavej farby, pravdepodobne aj rozriedená bohatou rannou rosou. Na jednom mieste vo výške 130 cm veľká kvapka jasnočervenej farby. Kus smeruje dolu rozsiahlym pásom holín do mladín, na tomto jedinom do ďaleka prehľadnom mieste sme jeho pohyb nezaznamenali, tak vodca radšej ďalej pokračoval na remeni. Jeleň sa ale širokým oblúkom vrátil opäť do známych miest. Okolo 12 00 sme spravili prestávku, aby sme sa spamätali, hlavnému aktérovi naliali vodu a možno aj kus zaľahne?! Po oddychu sme sa opäť vracali pofarbenou stopou na známu Pekľanku, kde pravdepodobne narušením rany porastom došlo ku farbeniu, na jednom mieste kde stál a pravdepodobne odpočíval, sa nachádzala vrstva zvrchu prischnutej farby. Zástupca poľovného revíru optimisticky poznamenal:“ dúfam, že nepôjde do kosodreviny“. Asi telepatia, lebo začal presne stúpať kam sme nechceli, doprava a dohora, smerom na útulňu Andrejcová do pásma kosodreviny, pod kosodrevinou ale zahol doľava na kuse ju vrstevnicou kopíroval a schádzal mierne šikmo dolu. Za celý tento čas sme sa nedostali do priameho kontaktu so zverou. Sme v teréne viac ako 7 hodín. Prihlasuje sa únava, ale poobedným ochladením všetci štyria dostávame „druhý dych“. Po cca 800 m , kedy sa suka hlasito dožadovala vypustenia bola pustená na durenie. Výrazným hlásením a aj podľa GPS sme vedeli, že ho pomaly stláča dolu, smerom ku miestu postrelu. Ich pohyb nebol ale rýchly a tak sa nám podarilo dostať ku autu, ktoré bolo v protisvahu – ako bol nástrel/ Orlová/ a autom nadbehnúť nad nich, na zvážnicu, ale aj tak sme za nimi od odstavenia auta pomaly šli cca 500m. Sučka kus mladinami tlačila mierne šikmo dolu, kde sme sa nájdením oterov na malinčí, vo výške cca meter uistili, že je to náš kus a blíži sa zaslúžené finále. Vodca sučky, keď zistil, že mieria ku potoku a ceste na doline, s povolením ku ukončeniu a dlhším točením kusa v mladine, kedy sme nútene naplnili dobu hlásenia a stavania 35 min., dostrelnou ranou na komoru, ukončil dohľadávku. Zhodnotenie:
Pri vyvrhovaní a odvetraní poraného predného behu bolo vidieť, že rozbitá bola hlavne ramenná kosť a do hrudníka nešiel ani projektil, ani črepiny. Spodná polovica pľúcnych lalokov mala karmínovú farbu. Zápal pľúc !? Priznám sa, že keby som jednoznačne od začiatku dohľadávky nevedel, že kus dohľadateľný je a k dispozícií by bola len viac menej nevýrazná farba, na prvých cca desiatich km, skúšku by som bol iste a pritom s dobrým pocitom, že tu sa nič viac robiť nedá, ukončil!
Neobvyklá vitalita mladého jeleňa hovorí, čo nám odkazujú naši predchodcovia, že poctivo treba konať každú dohľadávku a rana na „štych“ nemusí byť tá najlepšia. Kus smeroval vlastne v konečnej fáze na nástrel, aj keď bol durený. Kráčal vrstevnicou tak, že zaťažoval zdravú prednú nohu. Prečo jeleň večer vystúpal do protisvahu cca 700 m mi objasnilo vyjadrenie, že pri love šiel strelec hore dolinou, až pri návrate strieľal na jeleňa ktorý zbehol dolu a do protisvahu pričom narazil na ľudskú stopu, ktorú overil a dokonca pozeral v smere strelca. Usudzujem, že to bola príčina prečo večer zaťahoval do tak vzdialenej lokality, kde sa cítil bezpečne. Na celej stopovej dráhe sme našli len dva záľahy. Treba vyzdvihnúť výkon hannoverskej farbiarky, ktorá vynikajúco zvládla dohľadávku tejto dĺžky a v tomto tak náročnom teréne, profesionálne vedenie skúseného vodiča a vyjadriť vďaku, že sme všetci aktéri mali možnosť a silu takúto mimoriadnu dohľadávku v zdraví absolvovať.
Dohľadávka IHF 30.8.2022, FEE Kremenovo, vodič a majiteľ Ing. Marek Mišaga
Zástupca užívateľa revíru: Marek Novák
Fotodokumentácia: Marek Novák
Rozhodca: Ing. Jozef Randus
Práca na remeni: 21 200 metrov, 7 hod. 20 min., rýchlosť pohybu 2890 m/hod.
Hlasité durenie: 3 020metrov, 1 hod. 5 min., rýchlosť pohybu 2787 m/hod.
Hlasité stavanie: 35 minút. Celkový čas dohľadávky 9 hodín.
Zapísal Ing. Jozef Randus.
