Hanoverský farbiar
Hannoverscher Schweißhund
Pôvod: Nemecko
Použitie: farbiar, dohľadávač
Klasifikácia: 6. skupina duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 2 farbiare, so skúškou.
Dátum publikovania platného štandardu: 26. 5. 2015
Krátky prehľad histórie
Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar. Odvtedy sa tieto psy chovajú podľa prísnych kritérií výkonu a používajú sa výlučne v revíroch vysokej ako dohľadávače raticovej zveri.
Celkový vzhľad
Výkonný hanoverský farbiar je stredne veľký, silný pes dobrých proporcií. Dobre postavené, silno osvalené predné i zadné končatiny mu umožňujú vytrvalo pracovať. Príliš vysoké končatiny, predovšetkým prestavaný predok bránia dobrej práci čuchom na stope a sú netypické. Hlboký široký hrudník vytvára dostatočný priestor pre pľúca a umožňuje tak dlhé, vytrvalé štvanie. Mierne vráskavé čelo a jasné, tmavé oči vytvárajú typický vážny výraz tváre. Typickou pre plemeno je i červená základná farba, ktorá môže prechádzať od svetlého plavočerveného až po tmavé pásikavé, takmer čierno pôsobiace sfarbenie.
Dôležité proporcie:
– dĺžka tela k výške v kohútiku: 1,4:1,
– hĺbka hrudníka k výške v kohútiku: 0,5:1,
– dĺžka chrbta nosa k dĺžke hlavy: 0,5:1.
Povaha a správanie
Pokojné a isté, pritom citlivé voči vodičovi a vyberavé – kritické voči cudzím. Vysoká schopnosť koncentrácie pri dohľadávaní zveri s vyvinutým svorkovým vzťahom voči vedúcemu poľovníkovi.
Hlava
Čelo je trochu vráskavé.
Temeno: Lebka je široká, smerom dozadu sa rozširuje a je plocho zaoblená. Výbežok medzitemennej kosti nie je výrazný. Pri pohľade z profilu sú nadočnicové oblúky výrazné.
Čelový sklon: pomerne výrazný, najmä pri samcoch.
Tvárová časť
Ňucháč: široký, väčšinou čierny, zriedka tmavohnedý, veľký a široký. Nosné dierky dobre otvorené. Chrbát nosa je mierne vyklenutý alebo skoro rovný, psy ho majú klenutejší. Smerom k čelu sa postupne zužuje.
Papuľa: mocná, hlboká a široká. Dobre vyvinutá pre výkon, tvorí asi polovicu dĺžky hlavy. Mocná sánka.
Pysky: široko prevísajúce, dobre zaoblené.
Ćeľuste/chrup: čeľuste normálne vyvinuté, veľmi silné, rovné, vytvárajúce potrebný priestor pre všetkých 42 zubov. Nožnicový alebo kliešťový zhryz.
Líca: svalnaté, veľmi silné.
Oči: výrazné, viečka dobre chránia oko, tmavé dúhovky. Bez entropia či ektropia.
Uši: stredne dlhé, vysoko nasadené, v nasadení široké, hladké, visia tesne popri hlave a nestáčajú sa. Spodný okraj je tupo zaoblený.
Krk: dlhý a silný, postupne sa rozširuje smerom k hrudníku. Koža na krku voľná, mierny lalok je prípustný.
Trup
Horná línia: dlhá, často mierne prestavaná.
Kohútik: normálne vystupuje, nasadenie krku je mocné.
Chrbát: silný.
Bedrá: klenuté, široké a ohybné.
Kríže: dlhé a široké, smerom k chvostu mierne klesajú.
Hrudník: hlboký a priestranný, skôr hlboký ako široký.
Brucho: mierne vtiahnuté v postupne stúpajúcej línii.
Chvost: vysoko nasadený, dlhý, mierne zahnutý, pri koreni hrubý, postupne sa zužuje smerom k špici.
Predné končatiny
Všeobecne: pri pohľade zboku zvislo postavené pod telo a rovné. Pri pohľade spredu rovné, často pri zemi naúzko. Dobré proporcie v pomere k trupu.
Plecia: lopatky plocho priliehajú k hrudníku a majú pevné svalstvo, sú šikmé.
Ramená: dlhé.
Lakte: pohyblivé, dobre dozadu umiestnené lakte priliehajú k hrudníku.
Predlaktia: rovné a svalnaté.
Kĺby nadprstí: široké a skoro rovné.
Nadprstia: nikdy nie úplne strmé.
Labky: sú silné, okrúhle a uzavreté, s veľkými hrubými vankúšikmi, prsty dobre klenuté, silné pazúriky.
Zadné končatiny
Všeobecne: pri pohľade zboku mierne podstavené alebo posunuté dozadu. Dobre zauhlené. Pri pohľade zozadu rovné. Pre stredne veľkého psa, ktorý je dlhší ako vysoký sú v pomere k trupu normálne.
Boky: široké a priestranné.
Stehná: so silným svalstvom.
Kolená: kĺby zauhlené viac ako 120°.
Predkolenia: rovné a suché.
Päty: široké a silné.
Podpätia: skoro kolmé na zem.
Labky: zaokrúhlené, pevne uzavreté.
Pohyb: ovláda všetky typy pohybu, pohyb výdatný, pružný a najmä cval priestranný. Pri práci uprednostňuje krok a cval.
Koža: hrubá, značne voľná, na hlave a niekedy na krku vráskavá. Typické je vráskavé čelo.
Osrstenie
Srsť: krátka, hustá, hrubá až drsná, iba na zadnej strane stehien má byť srsť dlhšia a hrubšia. Chvost: srsť je hustá a drsná, na spodnej strane trochu dlhšia a hrubšia.
Farba: svetlá až tmavá jelenia červená. Viac alebo menej pásikavá. Môže, ale nemusí mať tmavú masku. Malé biele škvrny na hrudi sa tolerujú.
- Veľkosť: psy 50-55 cm, sučky: 48-53 cm.
Hmotnosť: psy 30-40 kg, sučky 25-35 kg.
Chyby:
každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej hodnotenie presne závisí od stupňa odchýlky;
– kvadratická stavba,
– jemné kosti,
– chyby chrupu: chýbanie P1 alebo iných zubov, predhryz, podhryz,
– ektropium, entropium,
– stočené alebo malé uši,
– pes vzadu silne prestavaný,
– poklesnutý alebo kaprí chrbát,
– súdkovitý hrudník,
– veľmi zakrivený alebo tenký chvost,
– strmé alebo voľné plecia,
– výrazne kravský alebo súdkovitý postoj zadných končatín,
– roztiahnuté prsty, zajačie labky.
Vylučujúce chyby:
veľmi výrazne sa prejavujúce alebo mnohé naraz sa vyskytujúce horeuvedené chyby.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.